All about The Life, Traveling and Creative

Blog o plnení svojích snov

Zabalife

Recent Posts

Život za hranicami nášho štátu

Mám vycestovať za prácou?

Môj osobný pohľad na zahraničie, ktorý Vám snáď pomôže pri rozhodovaní

2. februára 2018/Life
Home/Blog/Life/Život v zahraničí

Život za hranicami nášho štátu

 

Slovensko či zahraničie?

Kladiete si i Vy túto otázku? Chceli by ste vedieť ako sa žije v zahraničí? Odísť od rodiny či nie? Čo  ma tam čaká? Je tam život ľahší? Prečo by som práve ja mal vycestovať do zahraničia?

To je iba zopár otázok, na ktoré dostanete odpoveď až potom, čo sami na sebe skúsite, aký je život za hranicami nášho štátu. Ja žijem za hranicami už pár rokov. Presne povedané vyše 12 rokov. Preto mi dovoľte, aby som Vám aspoň v krátkosti priblížil život za hranicami nášho štátu. Ako som už spomínal, presnú odpoveď Vám nedám ani ja, pretože každý z nás kto žije v zahraničí má svoj vlastný pohľad. Každý z nás má iného suseda, každý býva niekde inde, pracuje na rôznych pozíciách, každý žije v inej krajine a stretáva sa s inými ľuďmi. Pre každého z nás je zahraničie v niečom iné. A na základe toho Vám poviem svoj vlastný príbeh, ako som sa dostal do zahraničia, čo ma k tomu viedlo, prečo som sa rozhodol odísť, teda život za hranicami nášho štátu mojimi očami……

 

Najťažšie rozhodnutie

Verte mi alebo nie, doposiaľ najťažšie rozhodnutie v mojom živote bolo to, či odísť do zahraničia alebo nie. Nebolo to vôbec také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá. Po skončení povinnej vojenskej služby som začal pracovať ako Team Leader. Mimochodom chystám pre Vás článok, ako byť úspešným Team Leadrom. Môj brat pracoval v automobilovom závode, kde mi neskôr vybavil prácu. Pracoval som na dve smeny, 8 hodín som nakladal plechy do stroja a myslel som, že to nikdy neskončí. Tá práca ma nebavila a ubíjala. O plate ani radšej nehovorím.

Jedného dňa som si povedal a dosť. Mal som toho plné zuby. Známa, ktorá pracovala v Írsku mi pomohla vybaviť ubytovanie (ak to čítaš, veľmi pekne Ti ďakujem), povedal som priateľke, že odchádzam, že nech ide so mnou. Povedala, že za 3 mesiace príde, nakoľko si potrebovala našetriť na letenku a výdavky s tým spojené. Ja som samozrejme tiež nemal peniaze, ale našťastie mi sestra požičala, takže na nejaké 3-4 mesiace som mohol v Írsku kľudne žiť i bez práce.

Nastal deň s veľkým „D“, to ste nevideli. Nevedel som či mám plakať, tešiť sa alebo radovať. Môj prvý let lietadlom dopadol tak, že sme mali v 1,5 hodiny meškanie, nakoľko lietadlo v ktorom sme už sedeli nefungovalo, tak sme museli čakať na druhé. Hovorím si: „pekne mi začína deň“. Mal som sto chutí otočiť sa a vrátiť domov. Po úspešnom prílete ma čakal iný svet – mesto Dublin. Hovorím si, to kde som, čo som to urobil. Predtým som bol najďalej vo  Vysokých Tatrách. Keď som videl to obrovské letisko, ľudí, označenia po anglicky – mimochodom som vedel akurát tak povedať: „ can you help me“ ? ,tak mal som dosť. Moja angličtina bola na bode mrazu.

Známa mi síce povedala, ako sa dostanem k svojmu ubytovaniu, ale vôbec to nebolo také jednoduché. Všetko bolo pre mňa nové. Poviem Vám pravdu, do dnešného dňa sa sám seba pýtam, ako som sa dostal k miestu svojho ubytovania. Nechápem to….. ale dôležité bolo, že som to zvládol. Keď som už bol ubytovaní, zavrel som sa do svojej izby, zamkol a plakal. Bolo to niečo neopísateľné a silné…….

V ďalších dňoch bolo potrebné vybaviť pár formalít, zaevidovať sa na úradoch a podobne. Potom bolo na rade to najdôležitejšie. Nájsť si prácu. Známa mi povedala ako to funguje, tak som si vytlačil pár životopisom a začal som obiehať podniky, reštaurácie, MC Donald, firmy a všade som si pýtal manažéra, ktorému som povedal, že si hľadám prácu a dal som mu svoj životopis. Na ďalší deň som išiel do jedného objektu, kde bolo asi 30 firiem. Dúfal som, že sa mi podarí čo najskôr si nájsť prácu. A mal som pravdu. Po zazvonení na jednu firmu vyšiel skladník ktorému som povedal, že si hľadám prácu. Povedal, že mám počkať, že zavolá vedúceho. Prišiel vedúci a povedal: „ak chceš v pondelok môžeš nastúpiť, hľadáme umývača riadu“. Povedal som OK. S obrovským úsmevom na perách som utekal domov, aby som mohol všetkým povedať, že mám prácu. Opadol zo mňa strach zo zlyhania a čakala ma nová fáza života.

V pondelok som nastúpil do práce, dozvedel som sa čo všetko budem robiť, ako, kedy a podobne……. Práca bola tak fyzicky náročná, že som bol šťastný, keď som si po práci ľahol do postele. Množstvo odrobených hodín a boľavý chrbát mi často nedali spať.  Navyše ak Vám rozkazuje a dáva pokyny niekto z inej krajiny, ktorý nemá skončenú hádam ani základnú školu, tak to je moc. Nikto ma tam nešetril. Pozerali sa na mňa ako na otroka, ktorý pre nich nič neznamenal. Vydržal som tak pracovať 7 mesiacov. Jediné čo ma tam držalo bolo finančné ohodnotenie. Na to sa pozeralo veľmi dobre. Bol som schopný v krátkej dobe sestre vrátiť požičané peniaze a stále mi ostalo na účte.

Po príchode mojej priateľky som si našiel novú prácu. Malá firma na výrobu hliníkových konštrukcií. Super kolektív, ešte lepší plat….. čo viac som si mohol želať. Bol som šťastný. Podarilo sa mi to, kvôli čomu som odišiel do zahraničia.

 

Podnikanie

Ale čo čert nechcel, po vyše dvoch rokoch som mal niečo našetrené a začalo ma lákať podnikanie. Tak som sa vrátil na Slovensko s tým, že začnem podnikať v autodoprave. Nevyšlo to tak, ako som si predstavoval, všetko som na Slovensku zrušil a opäť som sa vrátil do Írska na rovnaké miesto, rovnaký dom, ale už bez práce. Bol som tam skoro dva mesiace. Počas tejto doby som nebol schopný si nájsť prácu, tak som sa rozhodol opäť vrátiť na Slovensko.

 

 

Znovu v starých koľajach

Nakoľko sa môj anglický jazyk veľmi zlepšil, podarilo sa mi zamestnať ako kontrolór kvality. Začal som pracovať opäť na smeny. Tento krát však až na 3 – ranná, poobedná, nočná. Ani som sa nenazdal a bol som opäť na začiatku. Stereotyp, smeny, nechuť do práce a opäť sa nedá nespomenúť obrovský skok, ktorý som videl pri pohľade na moju výplatnú pásku. Priateľka mala toho tiež plné zuby a povedala, že by chcela ísť do zahraničia. Povedal som tak dobre. Našla si prácu v Nemeckých Alpách v jednom 5 hviezdičkovom hoteli. Ona odišla a ja som ostal doma s tým, že sa mi pokúsi vybaviť prácu. Aj sa tak stalo. Za mesiac mi volala s tým, že má pre mňa prácu ako „Hausmeister“, niečo ako domovník, ale je to vraj v Mníchove. Bolo to vyše 100 km od nej. Ale čo som mal robiť. Na Slovensku ma to nebavilo, tak som išiel. Po nejakej dobe sa nám podarilo pracovať v rovnakom hoteli. Začal som pracovať ako Spa Attendant v hotelovom wellness – doplňovanie uterákov, kontrola WC a prezliekarni, otváranie a zatváranie bazénov a sáun. Po 8 mesiacoch som bol vyhlásený za zamestnanca mesiaca a po 1 roku som dostal ponuku pracovať ako Team Leader. Túto pozíciu som si udržal až doteraz. Vo februári to bolo už 5 rokov. Veľmi ma to teší….

 

Takže asi toľko k tomu, ako som sa dostal do zahraničia. Teraz nasleduje tá ťažšia časť …

 

Nauč sa žiť v zahraničí

Môj príbeh ako som sa dostal do zahraničia už poznáte. Teraz nasleduje tá ťažšia časť a to je samotný život v zahraničí. Ak si niekto myslí, že je to úplne jednoduché, tak to ho musím sklamať. Opäť by som však chcel zdôrazniť, že je to môj vlastný pohľad na zahraničie a každý pracujúci a žijúci človek v zahraničí to môže cítiť a vnímať úplne inak. Odpoviem Vám na pár otázok, o ktorých si myslím, že by mohli byť pre Vás zaujímavé.

Napríklad:

  • prečo som sa rozhodol odísť do zahraničia

  • koľko sa zarába v zahraničí

  • dá sa urobiť kariéra v zahraničí

  • život ako z rozprávky

  • priateľstvo, ktoré nikdy neskončí

  • odlúčenie od rodiny

  • strata blízkeho človeka

  • zahraničie – áno či nie

 

 

 

Prečo som sa rozhodol odísť do zahraničia

 

Pre zahraničie som sa rozhodol z jednoduchého dôvodu. Chcel som niečo v živote mať. Nepatrím medzi tých vyvolených, ktorí po skončení školy dostali možnosť pracovať vo firme svojho otca, alebo sa zamestnali po boku svojej mamy, ktorá šéfuje nejakej firme. To by bolo síce pekné, ale ja som hrdý na to, že to tak nebolo. Všetko čo do dnešnej doby mám, či už je to niečo hmotné alebo nehmotné bolo vybudované od nuly. Za všetko môže tvrdá drina a hodiny strávené v práci.

Nebavilo ma na Slovensku pracovať za minimálnu mzdu. Nemohol som si dopriať kúpiť to, čo som chcel. Moje prvé auto bolo kúpené za úver, ktorý som musel splácať 8 rokov. Mimochodom to auto malo už vtedy asi tak 6 rokov. Nemohol som kúpiť priateľke darček, aký by si predstavovala, nemohol som ju zobrať na dovolenku, do hotela……

Najhoršie zo všetkého bolo to, keď som si musel požičiavať sem tam peniaze od rodičov. To ma veľmi mrzelo. Hanbil som sa, ale čo som mal robiť. Namiesto toho, čo ja by som mal pomáhať rodičom za všetky tie roky ktoré ma vychovávali, oni boli tí, čo mi pomáhali i naďalej v živote. To ma privádzalo do šialenstva. Mal som všetkého plné zuby. Jedného dňa to prišlo až do toho štádia, kedy som si povedal a dosť. Teraz je ten správny čas sa zbaliť  a vycestovať za prácou do zahraničia.

Aby som to skompletizoval….. Mojím dôvodom na odchod boli peniaze.

 

Koľko sa zarába v zahraničí

Keď mám povedať pravdu, závisí to od Vašej šikovnosti a jazykovej znalosti.

Niekto Vám môže povedať, že nájsť si prácu v zahraničí bez toho, aby ste ovládali cudzí jazyk je jednoduché a možné. Až také jednoduché to nie je, ale áno, je to možné. Ale povedzme si pravdu. Kde sa zamestnáte bez cudzieho jazyka? Na úrade? V banke? V škole? Nie to určite nie. Bez cudzieho jazyka sa môžete zamestnať iba v kolektíve, kde pracujú ľudia z rovnakej krajiny a to sú pomocné práce. Či už je to na stavbách, hotelierstvo, umývač riadov, upratovanie, MC Donald…. Od toho sa odvíja i Vaše finančné ohodnotenie. Zvyčajne to býva minimálna mzda. Pokiaľ ste si dali tú námahu a naučili ste sa rozprávať v cudzom jazyku, Vaše finančné ohodnotenie môže byť podstatne lepšie. Závisí to od Vašej šikovnosti, či sa dokážete presadiť a či ste pripravený ukázať všetko to, čo sa vo Vás skrýva. Na toto všetko nadväzuje ďalšia otázka a to je …….

 

Dá sa urobiť kariéra v zahraničí

Moja odpoveď je, áno. Určite áno.  Stačia k tomu iba dve veci, ktoré som spomenul v predchádzajúcom odseku. Je to cudzí jazyk a Vaša šikovnosť presadiť sa. Tieto dve veci patria k sebe a sú neodmysliteľnou súčasťou života v zahraničí. Ak sa nenaučíte cudzí jazyk a neukážete svojmu zamestnávateľovi Vašu šikovnosť, budete stále iba ten, ktorý pre nich až tak moc neznamená a to sa ukáže i na Vašej výplatnej páske. Ale ak si dáte tú námahu, investujete do seba peniaze, napr. kurz cudzieho jazyka a neskôr nejaký rekvalifikačný kurz, ktorý dokážete využiť u Vášho zamestnávateľa, tak máte obrovskú možnosť presadiť sa i v zahraničí. Samozrejme, že sa to neskôr ukáže i na Vašej výplatnej páske.

 

Život ako z rozprávky

Všetko bolo tak krásne. Odišiel som do zahraničia, našiel som si prácu, naučil som sa cudzí jazyk, na účet mi každý mesiac pribudla pekná suma a konečne som mohol kúpiť priateľke darček, aký som chcel, mohli sme ísť na dovolenku, mohol som ju zobrať na hotel, mohol som si zobrať úver na nové auto….. Naozaj ten život sa mi páčil. Moja priorita boli peniaze. Ale dobre sami viete, že nič netrvá večne. Nehovorím, že som nespokojný. Mám dobrú prácu, mám momentálne to, kvôli čomu som odišiel do zahraničia. V jednom sa to však líši a to je priorita kvôli, ktorej som odišiel do zahraničia pred 12 rokmi. Predtým to boli peniaze, s odstupom času som dospel a peniaze sa premenili za túžbou prežiť čo najviac chvíľ v kruhu rodiny, priateľky a zažiť čo najviac zážitkov. Jednoducho chcem začať žiť svoj vlastný život.  A prečo? Pretože život sa skladá zo spomienok, ktoré Vám už nikto nikdy nezoberie……

 

Priateľstvo, ktoré nikdy neskončí

poznáte ten pocit, keď práve Vy máte na škole najlepšieho priateľa? Chodíte spolu von, neustále si píšete, cez víkend disko, preberáte spolu témy o dievčatách….? a myslíte si, že to tak bude celý život….?

No musím Vás sklamať. Viete, s odstupom času sa všetko mení….Pribúdajú kilá, ubúdajú vlasy, Váš vzťah naberá iný smer – priateľka, žena, dieťa, dom, poplatky, každodenná práca…… Čo z toho vyplýva. Iba to, že priateľstvo časom ide na druhú koľaj. Už to nebude pre Vás to najdôležitejšie. Ten hlavný dôvod čo Vás bude robiť šťastným je život, aký ste si vybrali.

Podobne je to i so zahraničím. Mám neskutočne veľa priateľov, kamarátov a známych. Som rád, keď stretnem aspoň niekoho počas mojej návštevy na Slovensku. Je to niečo iné a ťažko opísateľné. Pred mojim odchodom do zahraničia to boli tiež veľké priateľstvá, párty, futbal…. ale 12 rokov je dlhá doba. Ako sa hovorí: „zíde z očí, zíde z mysle“ . Nemôžem povedať, že by to tak platilo na 100%. Pravda je síce to, že už človek nemá taký častý kontakt, ale vždy si máme čo povedať. Nie je sa čo čudovať. Každý má svoje povinnosti, starosti, každodennú prácu a snahu zabezpečiť svoju rodinu.

Jedno je však isté. Aj keď žijete v zahraničí, Vaše priateľstvá a kontakty Vám nikto nezoberie. Jediné čo sa zmení je to, že už nie ste v každodennom kontakte a zároveň strácate prehľad kedy a kde je nejaká párty, kto oslavoval narodeniny, kto má novú priateľku a podobne…… Ale verte mi, že s tými naj priateľmi si máte vždy čo povedať i po rokov strávených v zahraničí.

 

Odlúčenie od rodiny

Neviem ako pre niekoho, no pre mňa osobne to bolo najťažšie, čo som musel prežiť. Ak sa rozhodnete vycestovať do zahraničia, majte na pamäti, že nechávate doma nie len prácu, ktorá Vás už nebaví, nie len priateľstvo, nie len  Vašu izbu, ale predovšetkým je to Vaša rodina. Vaši súrodenci a hlavne rodičia nebudú z toho moc nadšený, že práve Vy sa chystáte odísť do zahraničia. Ak ste mladí, tak Vás to netrápi. Vidíte možnosť lepšieho zárobku a Vašim cieľom je čo najskôr odísť. Tak nejako to bolo asi i u mňa. I keď to bolo ťažké rozhodnutie. No s odstupom času som pochopil, prečo moji najbližší boli smutní. Hlavne moji rodičia sa s tým moc nevedeli vyrovnať. Žili v dobe, kedy sa chodilo do práce, dostali za to každý mesiac peniaze, všetko bolo lacné a boli spokojný. Nevedel som im vysvetliť, že je iná doba a ja osobne potrebujem niečo dokázať. Raz mi mama povedala slová, ktoré mám v hlave dodnes. To som bol ešte malý chlapček. Vraj ja si svoju cestu životom nájdem sám a že vo svete sa nestratím. Nejako som to mal stále zafixované v hlave a som rád, že sa mi to podarilo. Nedávno som tu mal mamu na návšteve a som jej to vravel. Bolo to zvláštne……..

Rodičia neskôr pochopili, že som potreboval odísť do zahraničia. Moje príchody na Slovensko boli krásne, vždy som sa veľmi tešil. Mali sme si toho toľko čo povedať. Samozrejme tak isto i so súrodencami.

Viete čo je tiež veľmi ťažké? Keď uvidíte fotky na sociálnej sieti z rodinných osláv, Vianoc, Silvestra, krstín, alebo ak Vám volajú Vaši najbližší či už prostredníctvom telefónu alebo internetu. Vy si až vtedy uvedomíte, čo znamená život za hranicami nášho štátu. Keď na Vianoce sedia všetci spolu, Vy ste v práci, oni Vám telefonujú a želajú krásne prežitie Vianočných sviatkov. Pravdu? Aj to som zažil….. a nebolo mi dva krát do smiechu. Vraveli: , už len ty nám tu chýbaš“, no a už som mal slzy na krajíčku. Ťažké je to, veľmi ťažké. Ale hovoril som si, že som sa dal na boj, tak ho musím dotiahnuť až do konca…..

 

Strata blízkeho človeka

To najťažšie na živote v zahraničí je to, že nevidíte, ako rastú deti Vašich súrodencov, nevidíte, ako sa mení život v rodine, nevidíte čo sa deje u Vašich susedov, priateľov a hlavne nevidíte to ako Vaši rodičia starnú. Preto sa snažím čo najviac cestovať domov na Slovensko, aby som to dohnal. I keď dobre viem, že niektoré veci sa už nedajú dobehnúť a taktiež sa nedá vrátiť čas. Keby to bolo možné, urobil by som to hneď. Viete, kedy som si uvedomil toto všetko? Bol to máj 2014. Mal som rannú smenu. Po práci som si pozrel na telefón a tam ma čakalo asi 10 neprijatých hovorov. Pozrel som kto mi volal – mama, brat, sestra….no čo Vás napadne ako prvé, hm? Samozrejme, máte pravdu. O jeeee…, niečo sa stalo. Tak som vytočil brata a ten mi povedal, že otec musel do nemocnice, že mu pľúca zaplavuje voda a plakal mi do telefónu. Roztriasli sa mi kolená, rozbúšilo srdce a hovorím, že to bude dobré. Ten pocit som doposiaľ nepoznal. Na ďalší deň som volal do práce, povedal som čo sa stalo, že musím ísť domov. Práca mi bola ukradnutá. Našťastie môj zamestnávateľ rozumie takýmto veciam. Krátko nato otec zomrel….. to boli ťažké chvíle. Znovu som musel odísť do zahraničia a začať fungovať ako predtým. No žiaľ s tým rozdielom, že už po príchode na Slovensko si nikdy nesadnem do altánku a nevypijem pohár vínka s mojím otcom….

Od tej doby sa udialo veľmi veľa, no sľubujem, že raz Vám to napíšem. Neuveríte, ako dokáže byť život ťažký….. Život sa Vám dokáže zmeniť v priebehu 2 minút….., ale aj o tomto je život za hranicami nášho štátu. Žiaľ nič s tým nedokážeme urobiť. Jednoducho je to tak….

 

 

Zahraničie – áno či nie

Aj takéto môže byť zahraničie a život v ňom. Na jednej strane je krásny, slobodný, plný nových zážitkov, spoznávania iných ľudí, kultúr, no na druhej strane vie byť i poriadne ťažký.

Preto si veľmi dobre rozmyslite, či sa rozhodnete si zbaliť kufre a odísť do zahraničia. Nie je to jednoduché. Poznám ľudí, ktorí mi povedali, že život za hranicami nie je pre nich. Poznám i takých, ktorý to po pár týždňoch vzdali a odišli naspäť domov. Poznám i takých, ktorí by život za hranicami nevymenili za nič na svete. Keď mám povedať pravdu, ak by som sa mal rozhodnúť ešte raz či vycestujem alebo nie, tak určite by som sa opäť rozhodol pre zahraničie. Možno s pár výnimkami, niečo by som urobil inak, ale v zahraničí som sa naučil žiť, naučil som si vážiť veci, rodinu, zistil som čo je skutočné priateľstvo, naučil som sa variť, naučil som si vážiť peniaze, zocelilo moju myseľ. Mám väčší rozhľad, dokážem viac porovnávať…..Jednoducho povedané, v zahraničí som dospel. Dalo mi veľmi veľa aj po psychickej stránke.

Život v zahraničí Vám môže dať veľmi veľa, no zároveň Vám vie i veľmi veľa vziať….

Preto je veľmi dôležité pred odchodom do zahraničia, aby ste si ujasnili, prečo chcete odísť do zahraničia.  Sú to peniaze, cudzí jazyk, chcete tam ostať žiť, chcete cestovať…..?

Verím, že som Vám aspoň v skratke priblížil môj osobný pohľad na zahraničie, ktorý Vám možno pomôže pri rozhodovaní sa….. Držím Vám palce…..

 

 

 

Add comment

Wildster Theme / Proudly powered by WordPress / Created by IshYoBoy.com